PN zamestnanca v roku 2026: prvých 14 dní už platí zamestnávateľ

Od 1. januára 2026 sa zmenili pravidlá vyplácania príjmu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

Najvýznamnejšou zmenou pre zamestnávateľov je predĺženie obdobia, počas ktorého náhradu príjmu pri PN platí zamestnávateľ.

Kým do konca roka 2025 išlo o prvých 10 dní PN, po novom ide o prvých 14 kalendárnych dní.

Sociálna poisťovňa začne pri splnení podmienok vyplácať nemocenské až od 15. dňa PN.

Ako to fungovalo do konca roka 2025?

Pri PN vzniknutej do 31. decembra 2025 platilo:

• prvých 10 dní – náhrada príjmu od zamestnávateľa,
• od 11. dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Od januára 2026 sa hranica posunula o štyri dni.

Ako funguje PN od roku 2026?

Pri PN, ktorá vznikla po 31. decembri 2025:

1. až 14. deň PN

náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.

Od 15. dňa PN

nemocenské pri splnení zákonných podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Pre zamestnávateľa to znamená vyšší priamy náklad pri krátkodobých aj stredne dlhých PN.

Počítajú sa pracovné alebo kalendárne dni?

Pri PN treba dávať pozor na to, že sa pracuje s kalendárnymi dňami, nie iba pracovnými dňami.

Do obdobia PN sa teda započítavajú aj:

• soboty,
• nedele,
• sviatky.

Ak zamestnanec ochorie napríklad v piatok, víkend je súčasťou trvania PN.

Príklad

Zamestnancovi vznikne PN 1. októbra 2026 a trvá do 20. októbra.

Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu od 1. do 14. októbra.

Ak PN pokračuje, od 15. októbra vzniká pri splnení podmienok nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Čo ak PN začala ešte v roku 2025?

Pri prechodných prípadoch je rozhodujúci dátum vzniku PN.

Ak PN vznikla napríklad 31. decembra 2025, použijú sa pôvodné pravidlá.

Zamestnávateľ teda poskytuje náhradu príjmu počas prvých 10 dní a Sociálna poisťovňa preberá vyplácanie nemocenského od 11. dňa.

Nové pravidlo 14 dní sa týka PN vzniknutých po 31. decembri 2025.

Čo ak pracovný pomer skončí počas PN?

Osobitná situácia nastáva vtedy, keď pracovný pomer zamestnanca skončí počas prvých 14 dní PN.

Sociálna poisťovňa uvádza, že pri PN vzniknutej po 31. decembri 2025 môže nárok na nemocenské vzniknúť od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.

Mzdová účtovníčka preto musí sledovať nielen začiatok PN, ale aj prípadný dátum skončenia pracovného pomeru.

Elektronická PN zjednodušila administratívu

Pri ePN sa veľká časť komunikácie medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou, zamestnávateľom a zamestnancom uskutočňuje elektronicky.

To však neznamená, že zamestnávateľ nemusí PN sledovať.

PN má dopad najmä na:

• dochádzku,
• spracovanie mzdy,
• výpočet náhrady príjmu,
• odvody,
• evidenciu neprítomnosti,
• prípadné skončenie pracovného pomeru.

Vyšší náklad pre zamestnávateľa

Predĺženie obdobia z 10 na 14 dní znamená, že zamestnávateľ financuje o štyri dni PN viac ako podľa pravidiel platných do konca roka 2025.

Najvýraznejší dopad môžu pocítiť zamestnávatelia s veľkým počtom pracovníkov alebo s vyššou mierou krátkodobých pracovných neschopností.

Pri personálnom plánovaní preto už PN nie je iba otázkou absencie pracovníka, ale aj významnejším mzdovým nákladom.

Čo by mala kontrolovať mzdová účtovníčka?

Pri PN je potrebné evidovať najmä:

• dátum začiatku PN,
• dátum skončenia PN,
• počet kalendárnych dní,
• obdobie hradené zamestnávateľom,
• prípadný prechod na nemocenské zo Sociálnej poisťovne,
• skončenie pracovného pomeru počas PN.

Správne nastavený mzdový systém by mal nové pravidlá zohľadňovať automaticky.

Zhrnutie

Od 1. januára 2026 platí jednoduché základné pravidlo:

• zamestnávateľ – prvých 14 dní PN,
• Sociálna poisťovňa – od 15. dňa PN.

Pri starších PN vzniknutých ešte do konca roka 2025 sa však postupuje podľa predchádzajúcich pravidiel.

Pre mzdové oddelenia je preto dôležitý najmä dátum vzniku pracovnej neschopnosti.

Potrebujete zabezpečiť správne spracovanie PN, miezd a personálnej evidencie? Obráťte sa na nás.